Za porozumenie ďakuje O´RAJ
KOLONICA 15-18.06.2006.
Kde bolo tam bolo, na ďalekom východe krajiny zvanej Slovensko, toť čo by na trikrát kriketkou dohodil na Ukrajinu, leží v stromoch zašité práškarské letisko pri obci Kolonica. V tomto najčistejšom kúte Slovenska ( preto tu bol umiestnený najväčší hvezdársky ďalekohľad na Slovensku ) si dala stretávku partia PG a MPL . Prvé dva dni plne patrili motorovému padákovému lietaniu, bicyklovaniu, turistike a aby som nezabudol plneniu svojej občianskej povinnosti ( voľby ) a po večeroch pozorovaniu hviezdnej oblohy aj s odborným výkladom, veď sme prespávali priamo v objekte observatória. Keďže letisko a observatórium majú spoločný plot na štart bolo tak ďaleko, ako z hangáru na plochu. Stromy miestami presahovali asfaltovú dráhu letiska a tak štart bol viac zaujímaví pre početnejších divákov ako pre pilotov. Na všeobecnú (škodo)radosť padli aj nejaké vrtulky. Pohľad na Ukrajinu z " bezpečnej vzdialenosti ", ranné hmly ( zhustené vodné pary vznášajúce sa nízko nad zemou - synonymický slovník slovenčiny ), Morské oko, Sninské jazerá a krajinu dali zabudnúť na hektickejšie štarty. V tretí deň si dali povedať aj otrasené zvyšky voľných letcov a za výraznej účasti MPL pilotov bez motora vyšli na kopec a so spevom Nad kopcom ( upozorňujem že vedľajším ) sa blýska hromi divo bijú si splnili svoj sen o voľnom lietaní. Niektorí sme si vyšli s rodinkami zaplávať na neďaleké Sninské jazerá. Večer pre nás ( asi miestni ) zorganizovali pekelné predstavenie. Takúto búrku s možnosťou pozorovania mnohí zažili prvý krát a možno aj naposledy.KOLONICA - toto miesto všetkým doporučujem. Pozorovanie hviezdnej oblohy, prednášky, turistika, cykloturistika, plávanie, pohorie Vihorlat, za kopcom Šírava, možnosť prespania v stanoch tak a unimobunkách,kryté posedenie, ohnisko, letisko, najčistejší vzduch a aby toho nebolo málo priamo v obci v časti BEIVOČ dokončujú plavecký bazén, ihriská pre volejbal, futbal ... a na zimu plánujú aj nové lyžiarske stredisko. Miesto ako stvorené pre celú rodinku. Miestny nám aj prisľúbili úpravu letiska do stavu vhodného aj pre lietadla.
Poďakovanie patrí Jožkovi za organizčnú činnosť a vareniu gulášiku a najmä Gabovi za to, že aj napriek tomu, že mohol prísť až na posledný večer, prispel k úspešnému uskutočneniu akcie a keď už väčšina bola na ceste domov aj osobne dával miesto do pôvodného stavu.
späť
ZATVÁRANIE NEBA 22-23.10.2005.
Tak tentokrát by to mohlo byť aspoň podľa dlhodobej predpovede dobré. Teplo je, ale klasická hmla nám na mieste dáva o sebe vedieť. Stretávame sa druhý krát na Drienici Lysej v chate Šport. Fungl nová kuchyňa, upravené izby kozub vnútry a pohoda to je to čo nás tu výta. Prechádzka na vrchol Lysej a ku Kameňu Oltár, večerné posedenie partiu utužuje. Tohto roku sa zopár z nás rozhodlo rozšíriť rady členov lietačov a tak vďaka patrí Majovy a Mirovy a ich maželkám, že im pri tom trochu pomohli. NOVÍ ČLENOVIA : od Gajdošovcov a od Boberovcov. GRATULUJEME!!!.
Zatváranie neba letecky najviac oslávil hádam Stano. Nakoľko bolo miestami hmlisto až po zem viacerí to vzdali no Stano odštartoval z Ražňan, nastúpal do 1650 m n.m. a kochal sa ako Hrušinský v Dědinko má středisková fanstatickým pohľadom v úplnom kľude pri teplote + 16 C° okolo 3 hodín. Potom si uvedomil, že treba ísť aj domov no ale kam ? Total deka kam len oko dovidelo od 1100 m n.m. až po zem a dole sa už aj pustil dosť svieži vetrík ohýbajúci celé stromy o ktorom ešte ani netušil. Predpísaná mapa mu bola v dahej situácii na ... . Musel dole. Prekvalilo ho keď nad predpokladaným letiskom v značnej výške preletel okolo stromov. To mu už po rukách stekala voda a vrchlík ani nevidel. Tak si povedal že to musí byť trochu ďalej. Odhad mal vcelku dobrý, sekol sa len o pár kilometrov keď pristál v Červenej vode. Večer mi zavolal s tým, že už vie načo používam GPS a že si ho chce okamžite kúpiť. ;-).
P.S.: Stano, ale do GPS idú baterky a Ty sa s nimi veľmi nekamarátiš, tie treba mať funkčné a nabíjať a to ...... .
späť
JARNÉ STRETNUTIE POD VIHORLATOM 22 - 24.4.2005
Sme na chate v Hubkovej a roky bežia ako splašené kone. Opäť otvárame novú sezónu. Partia ako tradične v pohode všetko perfektne pripravené a aj počasie si povedalo že tentoraz výnimočne trochu povolí, ale iba trochu, aby sme sa z toho nesplašili. Je tu len predsa jedna zmena ( ak nepočítam prírastky našej predškolskej členskej základne ). To čo sa mi zdalo pred 2-ma rokmi iba utópiou sa stáva realitou. 6 krosien už priamo na mieste a na budúci rok to vyzerá na prekročenie 10-ky. Či to je zmenou počasia, vekom alebo rozunom-lenivosťou sa štverať po kopcoch a čakať ten pravý interval na let, a ako by ich u nás ubúdalo. Za pravé orechové pokladám volné lietanie, ale napriek tomu sa misky váh pomaly preklápajú na stranu MPL. Zväčšuje to možnosť ísť si polietať. Brzdi ! To nieje propagačka MPL. Teda, gulášik pefektný, slonie uši, klobáska, špekačky sa ani nedali pojesť. K večeru sa na chate zastavila aj partia z Košíc, ktorá to spolu ťahá tiež už nejaký ten rôčik. V piatok večer sa počasie ukazuje v tom lepšom svetle, dávame hlavy dohromady a nad mapou kujeme plán. Lackovce - Kamenica nad. Cirochou - Snina - priehrada Stariná - Lackovce a poobede Lackovce - Šírava a späť. Hajdy do postielok a už letíme. Bum,bum,bum na strechu od 5,00 hod do 6,00 hod nastala zmena smeru vetru na južák a ako to býva po kontrole pasov pred štartom skončíš pod kopcom, alebo priamo na letisku. V nedeľa opäť fúka južák a vytvára za Vihorlatom na letisku zaujímavé situácie, keď tri veterné rukávy ukazujú na to isté miesto, ale volakde v strede medzi nimi. Ideme sa pozrieť na miesto kde sme my Prešočania neboli - Jablonka. Pekné miesto žial polietania len málo - počasie dávkuje len po kvapkách a tú svoju už sme si vypili. Pekný víkend končí. Partia sa dohodla na tohtoročnej akcii a to prelet MPL z Kamenice nad Cirochou do Zlína a späť. Že sa jedná skutočne o dobrú partiu svedčí aj to, že na akciu prídu aj Tí, ktorí nelietajú motorovo a budú v doprovode.
späť
DEŇ PO
Cestou na konferenciu delegátov LAA v Podbrezovej.
späť
ZATVÁRANIE NEBA 23-24.10.2004.
Miesto stretnutia, po dôkladnej úvahe, volíme, ako pre bezmotorových tak, aj motorových pilotov. Tak sme na Buče, vhodné to miesto pre všetkých. Dvadsiatehotretieho doobeda sa začína schádzať partia na zatvorenie tohtoročnej sezóny. Počasie je " super " hádam všade, ako na Buče. Hustá hmla sa prevaľuje cez miesto ubytovania, tak aj lietania. Ak chceme niečo vidieť, musíme sa prejsť na vrchol a tam za odmenu dostávame nádherný výhľad, ako z lietadla v 11000 metroch, aj to na 10 min a je tu opäť hmla. No my sa nevzdávame a všetko preberáme pri večernom posedení, pri výbornom gulášiku, VĎAKA GABO.
Ráno vstávame s nádejou :-) , že si polietame. No polietali si na troch izbách, aj to cez noc, keď spustené topenie vyhnalo osi a tie si zašantili s pilotmi. Iba jedeno pichnutie a tak konečný stav kombatu na izbách bol cca 100 : 1 v náš prospech. Po raňajkách sa meníme v turistov a ideme sa prejsť na štartovačku, vrchol a po Stanovej rade, že na Bachurň je to 15 min, za 55 min sme na Bachurni. A hľa, iný svet - slnko. Po peknej túre si v hmle pri táboráku opekáme čo máme a je toho dosť, popíjame a k večeru definitívne uzatvárame nebo. ( následovali dva krásne letové týždne ).
späť
10. ŠARIŠSKÝ ZLET ULL A MASTROVSTVÁ SR V MPK PREŠOV 27 - 29.8.2004
Fotky, výsledky a poznámka sú na www.mpg.host.sk
späť
ANNECY 31.7 - 15.8.2004
Pretože tohtoročného výletu som sa nezúčastnil, pridávam fotky účastníkov bez komentára.
MAJSTROVSTVÁ SR V MPK LUČENEC - BOLKOVCE 10 - 12.7.2004
Fotky, výsledky a poznámka sú na www.mpg.host.sk
späť
JARNÉ STRETNUTIE POD VIHORLATOM 23 - 25.4.2004
Po príklade roku 2002 a 2003 sa opäť partia pilotov a prívržencov lietania stretáva na chate v Hubkovej, kde paragliding klub Vihorlat zvoláva stretnutie. Ako už je tradíciou, termín stretnutia sa posúva na teplejšie obdobie, ale počasie si aj tak chce udržať svoj kurz. My sa však nevzdávame a na večerné pozvanie Jožka " ráno o 6.00 hod si polietame ", vyťahujeme ho o 7.15 hod ešte v pižame z domu. V úplne kľudnom prostredí s inverziou si motorovo prezrieme okolie Humenného a vo vzduchu Očovských bačov. Po veľmi dlhom obedňajhšom dohadovaní o mieste ďalšej našej aktivity sa delíme na dve partie. Znalých a neznalých + fanatikov. Znalí ostávajú poblíž Humenného a mi ostatní odchádzame na Ďurkovec. Po prejazde okolo priehrady Starina, kde je hora vysadená miestnym lesníkom dvoma druhmi drevinami a je možné z dialky prečítať jeho iniciálky JH sa krajina mení, podľa hodnotenia detí " ako v rozprávke ". Naozaj veľmi pekný kraj, ktorý sa určite oplatí navštíviť, prichádzame pod Ďurkovec, na ktorý treba vyšliapnuť ( ako stvorené pre rogalistov ). Po statočnej hodinovke sme na vrchole ( takto spachtených glajdistov - jastrabov som ešte nevidel ). Perfektný výhľad, super štartovačka. V ďialke zasnežené Ukrajinské kopce a sem tam niekto uľavujúci si v Poľsku. Sme na čiare S/P .
Partia rozbaľuje padáky a slniečko ich akosi nechce vidieť. Mizne za zaťahujúcou sa oblohou a od západu nasúvajúcou sa frontou. Prvý odlet je doprevádzaný potleskom cca 30 skautov. Vetrík prestáva fúkať a postupne sa začína otáčať od zadu. Ferko a Štefan už štartujú na drapáka.
Než doprovod zbehne z kopca k autám, už aj prší. ( Tak byť tu aspoň o hodinku skôr ). Následuje večerná družná zábava a po Gabovej rannej video prezentácii šliapeme na Krivoštianku ( 45 min ). Po prvých troch letiacich dole a ďalších troch letiacich hore máme prvého tohtoročného drevokocúra. Na večernom záverečnom posedení romantika - Romana ( fotograf ) zarazilo " ako môže paraglidista ( drevokocúr) povedať pri pohľade zo stromu na zem "" to je výška ".
späť
KONTROLA ZÁLOŽNÝCH PADÁKOV V STRÁŽSKOM 7.3.2004
Gabo zvoláva do Strážskeho všetkých záujemcov o kotrolu výstroje. .... Viac na stránke www.para-vihorlat.host.sk
späť
ZATVÁRANIE NEBA 17-19.10.2003.
Vonku sa ochladzuje a tak nastal čas zaspomínť na " staré časy ". Na 17-19.10 zvolávame pilotov východu do hotela Šport, v rekreačnom zariadení Lysá pri Drienici. Majiteľ hotela Bučko - bývalý aktívny a veríme, že aj budúci pilot PG, nám vytvoril veľmi vhodné podmienky. Za pultom bol Maťo - bývalý aktívny a veríme, že aj budúci pilot PG, takže sme boli medzi svojimi. Motorové polietanie na Lysej vzhľadom na počasie nevyšlo - fúkalo z nevhodného smeru a tak sme si polietali v sobotu na Kamenici. Svojou účasťou nás prišli podporiť aj rogalisti Prešovskí. Na stretnutí boli zástupcovia Paragliding klubu Vihorlat z Humenného, Air Gliders zo Sabinova a Jastrabi z Prešova. Je škoda, že v tomto termíne sa nemohlo zúčastniť viac pilotov pre rodinné, pracovné a iné povinnosti. Ešte väčšou škodou je, že aj keď sa to ťažko priznáva, doľahla už aj na nadšencov lietania realita dnešných dní a s tým spojené prvoradé povinnosti zaopatrenia rodín. V priebehu roku muselo až príliš veľa našich kamarátov z týchto dôvodov veľmi ubrať z toho, čo robili ako svoj koníček. Ako všetci viete je to najmä problém nás Východniarov. Takým markantným príkladom je aj predaj áut, vhľadom na výšku povinných poistiek ( ide o autá v nižších kubatúrach ). Čo dodať - stretnutie splnilo svoj účel a nám ostáva len veriť v "optimistické zajtrajšky, ktoré začnú už zajtra, aspoň v objektívnych správach to vravia ". Za pomoc pri usporiadaní vďaka Stano, Ferko a Jaro.
späť
MAKARSKA 22.8-1.9.2003
22.8.2003 9,00 hod SEČ ráno zazvoní telefón a Gabo, hlavný organizátor zájazdu oznamuje, že pre rodinné a pracovné neodkladné záležitosti nemôže ísť s nami.15,30 poobede SEČ zazvoní telefón a oznámia nám, že odchod autobusu nebude o 17,00 hod, ale skôr o 16,15 poobede SEČ, pretože naložený autobus je už na ceste k nám. To čo sa nám nepodarilo zabaliť v priebehu posledných 48 hod, za ďalších 48 sek máme zbalené. Cestou k autobusu míňame o 1/3 kratšie nejaké auto, ktorého časti sú rozsypané po ceste na 100m. No , na pravidelnú STK to nevizerá. Na miesto odchodu autobus prichádza " už " o 17,45 hod poobede SEČ. Niečo po 18,00 hod už sme definitívne na ceste. Cez colnicu prechádzame priestorom so značkou max. výška vozidla 2m s autobusom na streche ktorého je klíma, cca 8cm pod neónmi na plafóne( výška autobusu je cez 3m ), pretože sa nám nechcelo čakať na vybavenie nejakých áut a colník mi povedal " ak tamaď prejdete môžete ísť ".Prefrčíme úplne bez problémov cez Maďarsko a už sme na Maďarsko-Chorvátskej hranici. Chorvásky colník nás požiada o otvorenie prívesu s batožinou. Myslím si, zbadá MPK krosny a pustí nás ďalej vykulený od úžasu. Následuje strohé ( absolútne bez mimiky )" to letadlo, ukaž doklady, ak ne, choď domov " a okamžite sa začína venovať inému autu. Tu moja hrdosť klesla až za polárny kruh. Teraz už viem čo som si za 48 hod a 48 sek nezbalil - piloťák, fai kartu, techničáky od padáku a krosny a, a, a. Vodička autobusu - Marcela pri pohľade na mňa navrhuje " ukážte čokoľvek ". Volám Stana, aby dal doklady aspoň on. Ako poznám Stana vravím si, že je to aj tak zbytočné. Stano mi vyráža dych a s papiermi kľudne odchádza k colníkovi. Ten prekontroluje papiere a opýta sa ma koľko lietadiel máme. Hlavou mi beží 1,2,1,2,1,2,1,2,1,2 a vylosované číslo je 2. A tak súčasne, ja hovorím dva a Marcela jedno. Colník nám dáva zelenú na odchod. Ja ešte ztuhnutý z návštevy pólu pozerám na Stanove papiere, ktoré trebalo na kontrolu. Mal tam slovenský piloťák v počte 1 kus a nejaké potvrdenie o absolvovaní parašutistického zoskoku v počte 2 ks. Musím povedať, že ešte pár kilometrov som mal zvláštne pocity. Noc sa rýchlo minula.
23.8 8,00 hod ráno SEČ sme na Plitvických jazerách, kde podľa istého pána, indiáni ukryli" Poklad na Striebornom jazere". Za 90 kuna na osobu prejdeme skoro celú trasu aj s plavbou cez jazero a jazdou autovláčikom ( sadajte na zadné sedadlá posledného vozňa, nech aj z toho niečo máte ).
Ak pôjdete okolo, v žiadnom prípade nevynechajte návštevu jazier a nechajte si na ňu čas od rána do večera - stojí to za to. My pokračujeme podľa dohody o 11,00 hod doobeda SEČ .... , takže o 12,00 hod doobeda SEČ odchádzame a o
16,00 hod poobede SEČ sme na mieste - privat N 43°17,728´- E 017°01,439´.
Za 22 hod aj s návštevou jazier to naozaj nieje zlé. Cestou sme stretli veľa, veľa čechoslovákov stojacích, alebo len tak krokom idúcich oproti nám v kolóne dlhej viac ako 50 km. Večer nám Stano ukazuje pristávačku N 43°18,817´- E 016°59,771´ 1 m n.m. a my absolvujeme prvé kúpanie pri západe slnka. 22,00 hod poobede SEČ sa v mieste ubytovania niečo deje. Ľudia s dekami a plachtami vychádzajú na tersy, kde si ľahajú. Ráno už vieme čo to bolo. V noci som nemal oblečené nič a aj to bolo veľa.
24.8 11,00 hod doobeda SEČ odchádzame do Prírodného paru Biokovo na štartovačku N 43°18,189´- E 017°03,183´ cca 1250 m n.m.. Vstup do parku je cez míto a to činí 100 kuna na deň pre mikrobus, 30 kuna pre auto.
Po dobrej, ale úzkej asvaltke, kde sa autá míňajú na stanovenom mieste, alebo jednoducho jeden si zacúva vysadáme. Po 25min chôdze ( trasa gps ) sme na štarte. Pohľad zo štartovačky je naozaj pekný. Pod vamy o 1250 m nižšie je more a k nemu je asi 3,5 km vzdušnou čiarou.
Termika nieje výrazná - opar- chlapi zlietavajú na pláž, iba Stano niečo hľadá v nejakej diere, ale tá odpovedá frontštálom a tak aj Stano, 1ks čech a 2ks deutch zlietavajú na pláž.
25.8 Stano sa prejavuje ako znalec miestnych vrán. Vyčkáva až sa ich kŕdel prevalí okolo štartovačky v stúpaku,aby otvorili letové okno. Rado a Stano na tandeme polietavajú, ostatní zlietavajú k moru. Po včerajšom totálnom oleji to dnes trochu kope. O dnešné spestrenie sa stará Štefan. Pri štarte zakopne a pri pristaní položí padák na strom. Do večera noha nabrala značných rozmerov a farieb .
26.8 Rána ako z dela s mnohonásobnou ozvenou nás zobúdza do upršaného rána. Kartové dopoludnie a obed ukončili dážď. Poobede sa kúpeme, prezrieme si večerné mesto a ideme do postielok.
27.8 Plán zverejnený na internete pre dnešný deň určil výpravu do Dubrovníka. V autobuse v čase odchodu sedí 6 členov výpravy a 2-ja členovia posádky. Ostatní odchádzajú na 45 min prechádzku lesíkom pri mori na Nugla FKK . Super miesto. Slnko, voda, lesík, ryby - v mori, nielen sem tam pekný pohľad, kľud, ticho prerušujú sem tam výkriky slovákov vrhajúcich sa z útesov do mora. Proste nuda, ako na správnej nudistickej pláži.
"Dubrovničania" prichádzajú niečo po 23,00 hod poobede SEČ po niekoľkohodinovom zdržaní na miestnej polícii. Prechádzka mestom sa zdala Marcele nudná a tak spestrí výlet na parkovisku ťukancom do miestného autíčka.
" Nudisti" ukončujú deň v zábavnom parku jazdou na divokom koňovy a niečom čo nahradzuje termiku 5-8 m/s stúpakom a klesákom.
28.8 7,00 hod doobeda SEČ je obloha posiata baránkami, ktoré postupne miznú. Na štarte sa nazbiera zatiaľ najviac pilotov. Poliaci, Nemci a my. Nikto to dnes nechce vyskúšať. Na štarte pofukuje. Postupne sa štartuje s tým , čím nekôr štart, tým vyššie to ide. Jeden z Poliakov to otočí aj druhý krát a prilietava na pláž o 17,45 poobede SEČ s malou rezervou a problémom vôbec priletieť pre zosilujúci vietor. Vlado, majiteľ privátu nás všetkých pozýva na 19,00 hod poobede SEČ k stolu s na rošte opečenými rybami a červeným a bielim vínkom. Všetko je výborné a dostatok. Idem si poumývať ruky a pri pohľade na postel to na dnes vzdávam.
29.9 Rado od rána sa snaží pripevniť videokameru na postroj ( cca 2 hod ), keď sa na oblohe začnú objavovať ciry. Závany vetra nás nútia pozrieť na hladinu mora, kde sa objavujú biele vlnky. A je to jasné - fučí. Vzhľadom na meteo presúvame dnešnú štartovačku na Nugla FKK. ( pre tých čo nevedia o čo ide, zopakujte si lekciu z 27,8 )
30.8 Ako 29-ho, iba s tým, že na obed prestáva fúkať a máme opäť optimistickú letovú náladu na posledný deň Makarskej dovolenky. Manželke navrhujem romantické prenocovanie na Nugla FKK. No ako na potvoru sa nikomu z našich nechce odísť a odchádzajú, až keď skala úplne zatiení celú pláž okolo 18,15 hod poobede SEČ. Už sa tešíme na kľud. Postupne odchádzajú aj najvytrvalejší. No zdá sa, že rovnaký nápad má aj jeden český mladý pár a chorvátsky pár našich rovestníkov. A tak tri páry sedia na kamienkoch a čučia na vodu. Napadá ma. Vybaľ jedlo a ostatní pochopia, že to tak ľahko nevzdáme. Češi temer okamžite rezignujú a odchádzajú, ale Chorvati asi budú silný súper. Ubieha ďalšia polhodinka. Ale čo to, kašlú na nás a iba na finále miznú do lesíka. Hurá je to dobré mi prebieha hlavou. Súper vbieha do mora, následuje cigaretka a .... nie, nie opäť kašlú na nás a aj na lesík. Opäť kúpanie a my pomaly rezignujeme. Odrazu Chorvati prudko balia a miznú v tme. Vyhrali sme. Pláž je len naša. Mesic veľkosti vysušeného lupeňa hríba na šírku rýchlo zapadá a tma je tak veľká, že tam kde niesu kamene ani nevieme kde šlapeme. Po cvíľke sa romantika mení na načúvanie neznámych zvukov a počuť, ako by sa niekto prechádzal po pláži v kamienkoch od mora k lesiku a späť. Sem tam niečo preletí okolo hlavy - podobá sa to na netopiera, ale je tma. Aj napriek tme z pohľadu spolustroskotanca vyčítam, že nastal čas na odchod. 45 min šmýkania nohami po miestach kde sme predpokladali chodníček lesom, sme v prístave.
31.8 7,00 hod doobeda SEČ. Čistá obloha a kľudné more. Je to dobré, dáme si šlofíka a pôjdeme hore na finále.
31,8 9,00 hod doobeda SEČ. Asi som prespal celý deň. Celá obloha zadekovaná a 1/3 kopca v mraku. 31,8 11,00 hod doobeda SEČ. Odchod autobusom na pláž v Tučepi.
Voda však zapácha ako vajcovka v Lipovciach, spústa ľudí, predavači stále niečo ponúkajúci a ani drobné kamienky až 5m do mora a neprítomnosť ježkov nás neodradila od úmyslu sa vrátiť na staré mieta. Pláž pri pristávačke na ktorej nás všetci čakali, kým my sme boli v kopcoch a nuda pláž.
31,8 18,00 hod poobede SEČ. Posledná Makarská večera.
31,8 19,00 hod poobede SEČ. Balenie batožiny.
31,8 20,00 hod poobede SEČ. Nakladanie batožiny.
31,8 21,00 hod poobede SEČ. Odchod autobusu.
Možno ste niekto postrehli, že mali sme sebou MPK krosny a nič som o lietaní MPK nenapísal. Nó, tak, aby bulo jasno. Jak sme ich perši dzeň dali pod shody, tak sme ich posľedny dzeň vybrali i naloželi. Miesto na štart MPK bolo len na futbalovom ihrisku perfektne udržiavanom na, ktorý by nás asi nepustili, hore na štartovačke - ale nosiť drevo do lesa ?, alebo na pristávačke na takom výklenku, kde trebalo krosnu priniesť z parkoviska. A to my piloti MPK čo štartujeme zo záhrad svojich domov predsa robiť nebudeme v čase od 22 do 31.8.2003, veď sme na dovolenke.
Chorvátsko - Maďarské hranice. - Chorvát chodte. Maďar z pasov číta mená - hlásia sa úplne iní , ale zákon je splnený všetko je OK a ideme ďalej. Maďarsko - Slovenské hranice . Tak si vravíme. Doteraz to išlo hladko, to bude. Už 500m pred hranicou stoja kamiony - zastavil ich asi štátny sviatok 1,9. Maďar - úsmev na perách a vraví " európska únia " kýve rukou choďte . Autobus minie neóny tesne a slovenskí colníci úsmev, kývu rukou a na podávanie pasov iba povedia európska únia.
Za hranicami len nechápem čo sa to u nás doma muselo za ten čas odohrať. 1,9,2003 17,00 hod poobede SEČ je Makarska len históriou.
späť
HĽADANIE NOVÝCH TERÉNOV
Ešte v zime sa vyberáme na miesto podľa Stana a mapy veľmi sľubné. Favoritíka / ŠKODA TERANO / ženiem lesnou cestou v hlbokom snehu aj s reťazami, kým to ide a nechápem, ako predo mnou tu niekto prešiel. Ďalej to už naozaj nejde. Pokračujeme peši - na konci cesty milenci v Nissan Terrane. Výška snehu s výškou úmerne rastie. Keď prichádzame na hrebeň a brodíme sa v snehu po pás, ďalší postup na vrchol vzdávam, aj preto, že v každej Stanovej šľapaji sa prepadnem o 20 až 30 cm hlbšie. Po príchode do auta zisťujem, že kúrenie vypadlo a sneh mám úplne všade. 1 a 1/2 hod mrzem v aute a vonku už je tma. V pravidelných intervaloch trúbim a blikám dialkovými svetlami. Stano dorazil vymrznutý s výsledkom : letové ale neštartové. Zabudol som dodať, že na hrebeni bolo -20°C a fúkalo cez 10 m/s.Zima je dlhá a ani nepraje lietaniu, tak iba pozeráme do máp a snívame o lietaní. S prvým teplejším dňom Stanovy vyraší na hrudi períčko a nič už ho doma neudrží. Tak ideme podľa máp hľadať nové letové terény. Cez Majdan prejdeme autom, ale o 100 m nás už zastavuje sneh a ďalej ideme peši. Cez Priehybu sa dostávame na vrchol Dvoriská. To už máme premočené topánky a vieme, že tu to pre nás nieje vhodný terén. Výsledok : Pekná túra 2 hod rozmočené nohy.
O týždeň sa vyberáme na Sľubicu. Slniečko pripekalo a snehu je už málo. Pri závore medzi dvoma motorestmi na Branisku nechávame auto a šľapeme slušným terénom na vrchol. Po 1 a 1/4 hodine sme pri Slovenskom dvojkríži a pozeráme na východ. Pekná lúka na štart, ale pristátie je v diaľke, alebo na štarte, nič pre nováčikov. Ešte 200 m a sme na vrchole. Teraz ale pozeráme na západ. Pred nami Tatri skryté v opare, pod nami v diaľke Spišský hrad a pekné predpolie s prevýšením cca 650 m - slušné. To je miesto, kde sa oplatí opäť prísť, aj pre naše rodiny. Nadšení sa roszhodujeme podľa mapy nájsť čo najlepšie miesto pre budúci výstup na Sľubicu. Po 15 min zostupu míňame značku 1 1/4 hoh Sľubica, to sme teda dobrí. A tak zostupujeme tvrdo dole ešte 1 1/2, aby sme poľa varia zistili, že sme o 200 m vyššie. Upozorňujem, že ak sa mi po ľavici opäť objaví Víťaz, tak to vezmem krížom cez les a tak sa aj stane. Výsledok : výborná túra, pekné miesto nielen pre lietanie, okružná prechádzka okolo Braniska a potvrdenie Gabovej definície skratky : Skratka je cesta síce obtiažnejšia, ale o to dlhšia.
späť
GRÉCKO 26.7 - 11.8.2002
Za slnečného krásneho dňa sme sa po roku vybrali na tohtoročný výlet smer Grécko - Olymp. Pod nádhernými maďarskými kumulkami sme vošli na územie Juhoslávie, kde začína pršať. Usmievavý colník-policajt nám oznámil, že bez víz, udelených na našom území, nás ďalej nepustí ( ha ha ha - srandista ). Podľa turistického sprievodcu si ideme kúpiť víza po 8 E / E - euro /. V jednom okienku vízum stojí 7E a v druhom 6 E. Pre deti bez pasu víza netreba. Za cca 70 E za tzv. dialnice v Jugo a po niekoľkých kontrolách sme na Bulharskej hranici. Na každej rampe sa opýtajú " euro máš ? " daj 5 E a rampa ide hore. Po tretej rampe, jednej kaluži / ekológovia / za 5E a 1,5 hodine frčíme cez Bulharsko na Grécke hranice. Pri výstupe z Bulharska autobusom utrhávame drát telefónu na colnici / bicykle na streche boli vysoko / musíme teda riešiť maličký problém. Pri poslednej rampe na Bulharskom území colník pri kontrole pasov požiada o pivo, wisky, colu a rukou ukáže požadované množstvo / dostal 3 piva /. A už sme v Grécku 30E za niečo a ideme. Nejaké to E za cesty a sme v Campe Silvia ( N40°06,995´ - E022°33,319´ - 34 m n.m. ) na pobreží mora pri meste Litochoro vstupnej to brány na Olymp.
A začína rutina. Ráno - prší, na obed - prší, večer - prší, v noci - prší. Je pravda, že niekedy neprší, vtedy leje.
5-ty deň vypravy - deň slnka ( aha aj Gréci majú slnko ). Prvy zlet z pod Olympu - štart Stavros ( N40°06,709´ - E022°28,064´ - 943 m n.m. ). Pristávačka ( N40°06,661´ - E022°29,573´ - 342 m n.m. ). Večer návšteva mestečka, giros-mäso v kukuričnej placke 1,5 - 1,8 E a ide sa spať.
31.7 Ráno kúpanie, odchod do kaňonu s rodinami. Tam nám pre zmenu zapršalo. Odchod na štartovačku pod Olympom - Stavros. Sme v mraku tak z toho nieje nič. Po 3/4 hodine odchádzame a dole zisťujeme, že to nie je len taký malý mráčik. Ženy a deti nechávame v Campe nech si oddýchnu a pokúpu a my ideme hľadať iné štartovačky. Našli sme veľmi peknú štartovačku nad Paleos Panteleimonas ( N39°59,309´ - E022°34,188´ - 615 m n.m. ).
Pristávačky ( N40°00,303´ - E022°34,368´ - 142 m n.m. alebo futbalové ihrisko N40°00,419´ - E022°35,189´ - 85 m n.m. ). Priamo na štartovačke kaplnka, v dverách kľúč, vnútry ikony , sviečky, milodary / voľne položené E - čo by z toho ostalo u nás ? ! ? /.
V diaľke počujeme búrku a na nás sa opäť zpúšťa dážď, tak ideme späť. Plný optimizmu z novej štartovačky prichádzame do Campu kde už konečne neprší. Pohľady beznádeje našich žien nás vracajú do reality dní. Prietrž mračien sa prehnala priamo ponad naše stany a tak všetko je mokré. Miro je po druhý krát vyplavený. Potôčik opäť prešiel priamo jeho stanom. A tak večerné pokecanie a Majovu oslavu ukončuje už stereotipný Zeuský vodopád.
Každý deň sa pytame majiteľa kempu kedy bude pekne. Ten pozrie na oblohu a povie tomorrow a pretože tak vravý každý deň, dostal meno "Tumorov". 1.8 Jasno - neprší. Dva zlety na včera objavenej štartovačke - Paleos Panteleimonas, kde sme sa stretli s miestnym učiteľom paraglidingu.
Na otázku prečo tu nevidieť glajdistov odpovedal, že Gréci sú veľmi lenivý a keď je teplo, tak sa im nechce lietať a sú na pláži. Na otázku na počasie odpovedá - strong west wind.
2.8 Ranný zlet z pod Olympu - Stavros, obedňajšie lietanie v termike pod Olympom - Stavros, poobede zlet z Paleos Panteleimonas, až na pláž ( N40°00,567´ - E022°35,822´ - 1 m n.m. ). Otázka na počasie - odpoveď : strong west wind
3.8 2x zlet z Paleos Panteleimonas. Otázka na počasie - odpoveď : strong west wind. Večer stretnutie u učiteľa v jeho škole - dome, reštauračke, hoteli www stránka Olypicwings
4.8 Ráno sa pýtame na počasie - odpoveď : no, šak už to poznace, tak učiteľa voláme "Strong". Nedávame na jeho predpoveď a ideme na ďalšiu novú štartovačku Kalipefky ( N39°57,849´ - E022°27,184´ - 1233 m n.m.). Perfektné miesto. Predstavte si kráter sopky v ktorom je náhorná plošina / hotová doska / priemeru cca 2km obkolesená skalným zrázom, alebo lesom do výšky 100 až 500 m. Ideálne počasie. Miro, Rado a Miro nastúpali 2200 m n.m.( vyššie to už nešlo - boli v základni ) preleteli ponad pohorie až na pláž. Nad plážou ešte mali 800-1200 m n.m.
5.8 Silný vietor. Odchádzame na pláž v Pori. Asi 2km dlhá a 50 m široká piesočná pláž
6.8 Opäť kráter, svižný vietor Majo, Miro nastúpali do 2400 m n.m. a preleteli na pláž v Pori.
7.8 Fučí nelieta sa
8.8 Fučí nelieta sa
9.8 Silnejší vietor aj napriek tomu Miro preletí na pláž do Pori, pričom prelietava medzi mrakmi , ktoré majú základňu v rôznej vyške a tak za kopcom prelietava ponad štartovačku v Paleos Panteleimonas nad mrakmi. Brázdou v piesku simbolicky ukončuje naše lietanie v Grécku.
10.8 Balenie odchod, 25 km do Thessaloniky 1,4 E, potom 3E, Bulharsko - prechod cez kaluž za 4E, cestné za 3E zaplatíš ale 5E, následuje umytie okna za 1E, ak zaplatíš, umývač okien dá signál colníkovy a ten dvihne rampu. Čo sa asi stane, keď mu nedaš E ? ... Bulharskí policajti dostali nové autá a radari a tak ich aj využívali, snáď na každom 5-tom kilometri. Na Bulharsko Juhoslovanskej hranici si policaj zle prečítal techničák od autobusu, myslel, že je 10 miestny a nás je osemnásť , tak stále trval na tom , aby sme sa vrátili cez Bulharsko do Rumunska a tadiaľ šli domov. Po 1/2 hodine naťahovania pri okienku pochopil, že sa pomýlil a tak nám to spočítal na vízach, ktoré sme tentokrát museli zaplaiť aj za deti. Teraz ale víza stáli 5,5 E na osobu. Juhoslovanské tzv. dialnice nie sú najkvalitnejšie, ale zato sú drahé. Ďalších cca 70 E a začína opäť pršať.
11.8 Cez Maďarsko dochádzame domov a tu sa dozvedáme o záplavách v okolí.
Do vody sme do Grécka vošli a do vody sme sa aj vrátili.
A že nieto fotiek ? No, pri vyvolávaní si pomýlili proces a diaky mi vyvolali ako foto. Ak chalani dajú vyvolať tie svoje fotky, ak mi ich doručia, ak ich preskenujem a ak ... tak ich sem pridám. Miro foto už dal tak sú tu.
späť
MAJSTROVSTVÁ SR V MPK BRATISLAVA VAJNORY 18-21.4.2002
Po prvom pokuse o uskutočnenie MSR V MPK v Lučenci roku 2001, na ktoré prišli dvaja účastníci, aj to len jeden s funkčnou krosnou .... , ale tento článok patrí do MOTOROVÝ PARAGLIDINGspäť
JARNÉ STRETNUTIE POD VIHORLATOM 22 - 24.3.2002
A je tu opäť jar. Partia z Paragliding klubu Vihorlat, zvolala stretnutie do ich regiónu. Ani veľmi prehovárať nemuseli, veď každý bol zvedavý na Krivoščianku, chatu, slonie uši, .... Tak sa celý letový východ pobral na chatu za Humenným. Po večernom Halásle a ochutnávkach sa celá partia usadila za velikánskym stolom pred krbom, aby nabrala síl do ranného výstupu na Krivoščanku. Ráno za cca 40min sme stáli na kopci. Takýto kopec ( výhľad ) by chcel mať každý normálny pilot. Upravená štartovačka, široké, dlhé, ( bystrozraké ) predpolie, s viac ako 200 m prevýšením. Iba ten vietor.... nad 10m/s a snehové prehánky. Tak nás nemiestnych aj s rodinami priamo na svahu pozvali do útrob skamenelého dinosaura. Po prechode hrudnou a brušnou časťou sme prehliadku ukončili výstupom análnym otvorom. Však to poznáte, treba von a nejde a nejde. Pri večeri so sloními ušami nám svoje kuchárske umenie predviedol aj sám náš najvyšší Miro. Večerné diapozitívy paraglidingu z rôznych častí sveta a video už sledovali členovia klubov Vihorlat, Air-Gliders, Paramotoring, Jastrab. Ráno nám počasie ukázalo svoju bielu tvár. A tak s novučkými tričkami z tohto stretnutia a v hlave s myšlienkou, že tu sa treba vrátiť na lietanie, sme sa rozišli. Vďaka Miro za chatu a teplo. Vďaka Gabo za výraznú pomoc a vďaka celá Vihorlatská partia.späť
ANNECY 15-26.8.2001
Po trase Stakčín, Snina, Humenné nastúpili členivia Vyhorlatu , Prešov - pristúpili Jastrabi, Bratislava, Viedeň, Salzburg, Mníchov, Bregenz, Bern, Lausanne, Geneva, Annecy, Talloires po 1770 km v 18 - násť miestnom Mercedese sme sa dostali do kempu, cieľa našej tohtoročnej akcie. Miro, Rado, Miro s rodinou, Majo, Gabo - dokumentarista výpravy s manželkou, Stano - prekladateľ výpravy s Mirkou, Fero s Raďom, Janko, Jaro s manželkou a šoféri Marcela a Jozef postavili v kempe stanový tábor pod platanmi. Kemp je cca 300m od pristávačky, pekne upravený, so sociálnymi zariadeniami a sprchami s teplou vodou. Jedno kempové miesto stojí 85 Ffr, v čom je zahrnutý poplatok pre 2 osoby a čokoľvek, čo si na dané miesto umiestnite ( auto, príves, stany..,). Za každú ďalšiu osobu sa dopláca 25 Ffr. V cene je aj neobmedzný vstup na pekne upravenú pláž pri jazere, upravený minigolf, tenisové kurty, jeden deň sprievodca, jedno požičanie bicykla .....
Hneď v deň príchodu absolvujeme oboznamovací zlietaváčik. V 2 alebo 3 deň Stano s Gabom absolvujú asi 40 km let s max vyškou 2650 m n.m. Prakticky každý deň sa lieta v závislosti od množstva cirrov na oblohe. Dolná štartovačka má prevýšenie cca 400m a horná cca 800 m. Na oboch je natiahnutý koberec. Náš ritmus bol asi následovný : každé ráno pozorujeme prilietavajúcich paraglidisti zo zlietavakov so štartom od skál pričom absolvujeme raňajky. Doobeda sa ide k vode, na nákup, leňoší sa, prípadne dá sa zlietavačik. Po obede cca o 14 hod je odchod na hornú štartovačku, kde cca o 15 hod to začína žiť ( no dovtedy sa tam vystrieda množstvo padákov, ktoré absolvujú zlety alebo tandemové zlety ). Začína termika a skoro celá naša skupina ide do vzduchu. Po lietaní autobus v prvé dni zbiera pilotov po ceste, neskôr už všetci pristávajú pri kempe. Cestou pristáva kolega na lúke. Pribieha k nemu asi miestna pilotka a upozorňuje ho , že to nie sú kravy , ale býci...
Sem tam sa zbehne pre pilota ktorý nedoletí a pod rôznymi názvami " záchranných akcií " ako napríklad " ranený sokolík " - nikto nieje zranený, len treba obísť celé jazero. Po pristáti tiež niektorí idú k vode si zaplávať. Večer spoločne zasadneme k stolu a pokecávame až pokiaľ kto vládze.
Jeden deň doobeda si dávame súťaž na presnosť pristátia. Po účastníckom poplatku pre víťaza a vývoze pristávame na stanovený cieľ. Podmienky až na Gaba máme všetci perfektné. Gaba tesne pred pristáním podlietavá jeden padák a ostáva stáť tak, že bráni Gabovi priamemu doletu na cieľ. No napriek tomu Gabo " prekážku " oblietava a všetkýcm nám to dáva svojím víťazstvom. V posledný letový deň to jednomu pilotovy prestalo nosiť uprostred jazera a tak to otočil späť. Opadanie bolo však tak silné že pristál na lúčke pri kempe a padák skončil na strome. Majiteľ pozemku ho upozornil a dodal, že už raz pred rokmi mu tu jeden paraglidista pristál. V kempe sme sa dozvedeli od nášho kolegu , že minule to bol tiež on.
Odchádzame z Talloires do Chamonix-Mont-Blanc - pekné počasie a veľa zlietavajúcich padákov, po hodinovej prestávke smerujeme do Villeneuve ma majstrovstvá v akrobatickom lietaní pre paragliding a rogalá. Prišli sme trochu neskôr ako by trebalo a vidíme párové akrobatické lety a rogalá sem tam spestrené zoskokmi výsadkárov z paraglidingových tandemov. Ako nazvať krídlo z ktorého zoskočia dvaja výsadkári a pilot krídla ešte predvedie negatívku - úmyselne a iné kúsky a pristáva na pontón vo vode ? Pretože prestávky medzi ukážkami sú pomerne dlhé a predvádzné ukážky sú síce výborné, ale všetko sa opakuje rozhodli sme sa odísť skôr na cestu späť a využiť následujúci deň. Po Berne, Bregenz, Mníchov.... sme ráno v Žiline, kde po raňajkách prestupujme do druhého autobusu a odchádzame na Donovaly. Tu pre nepriazeň počasia ( fúka zo severu a vytvára sa búrková oblačnosť ) zlietava iba Stano a ostatní zchádzjú sedačkou späť. Prichádzme všetci domov a to je hlavné.
Z tých pár letových terénov na ktorých som bol, môžem vrele doporučiť práve tento. Zdá sa mi najlepší pre lietanie, pre rodiny, ale aj pre deti. Lietate vysoko, nad a pri skalách, nad lesom, nad vodou. Môžete len tak zlietavať z viacerých miest s rôznym prevýšením. Každý si najde to svoje. Počas celého pobytu nikto z nás nevidel žiaden úraz ani záložák. Sú tu pekné miesta na horskú turistiku, cykloturistiku, kúpanie. Počas celého pobytu nás doprevádzalo stabilné počasie s pravidelným chodom ranného bezvetria a poobedňajšej termiky.
späť
ZAČÍNAME NOVÚ SEZÓNU 10.3.2001.
Od rána sa pomaly schádzli záujemci a piloti PG pri Kamenickom hrade na krátky predsezónny brífing. Ako sa na paraglidistov patrí, čas do začatia stretnutia si krátili poletovaním okolo hradu. Na stretnutí sa dohodli pravidlá pre okolité letové plochy, prekontrolovala sa platnosť dokladov a technik LAA predlžoval platnosť TPLŠZ. Záujemci o PG sa dozvedeli potrebné informácie. V tom čase sa pri okrúhlom ( hranatom ) stole tiesnilo 37 človeko-pilotov. Ďalších cca 10 kamarátov sa zo služobných a iných dôvodov nemohlo dostaviť. Po gulášiku (1/2 diku Gabo a 1/2 diku Peter - REKREA ) stretnutie spestrili videoukážkami členovia Marockej expedície 2001. Zopár skalných pilotov vydržalo pri šípkach a poole potiahnuť stretnutie do následujúceho dňa.
späť
TATRY 21.1.2001.
Ako sme rok končili, tak by ten nový trebalo začať. A sme opäť v Tatrách. 6,5 x jastrabov 0,5 x jastrabo-pegasa, 3 x Vihorlat. Spolu nás bolo 6,5+0,5+3=10. Po 2-och hodinách čakania na opravu kabínkovej lanovky sme sa ocitli v bezvetrí pod cirovou oblohou doprevádzanou halom ( vzdialený prstenec okolo slnka ) a končiacou inverziou. Trochu obtiažnejší štart spôsoboval nedostatok snehu a zachytávanie šňúr o kamene a pod, takže jeden padák ide do šitia. Úplne kľudné zlety bez kopančekov doprevádzal niekedy zvuk vária. ( -2m/s ). Nad Tatranskú lomnicu sa dolietávalo s prevýšením cca 600 m. Zakrúžilo sa a klasicky sa pristávalo pred hotel Morava. Až na jeden padáčik ktorý tiež pôjde do šitia. Vďaka Tatranci za pomoc.späť
ZLETIK 14.1.2001.
O tejto akcii by som určite nepísal, ak by pri nej nepadla zaujímava veta. Na Dubovickej zjazdovke sa nás zišlo dvaja. Prišli sme po informácii Sabinovských kolegov o možnosti lyžovania a dať si zletík. Tí dorazili trochu neskôr v počte 5 ks. Nakoľko vleky pre nedostatok snehu nepremávali šľapalo sa hore/ kilečko som tam nechal/. Počasie super. Modrá obloha, slabý ťah smerom na štart - super zlietavačka. Milan klasika, štart pohoda, pristánie k divákom, pohoda. Štartujem v pohode, mierňúčka termika, pristávam k autu /som lenivý šľapať/, pohoda. Balíme padák, keď Milan poznamená, akýsi je dlhý. Okolo nás prelietava Laco 2 / šak parkovisko je dlhé/, pristátie, pohoda. Ako sa neskôr dozvedáme pri štarte 2x chytil strom . Letí Laco 1 vcelu v pohode, pokiaľ by sa v poslednej chvíli nerozhodol zbúrať dve búdy pre vlekárov. Rana to bola strašná. Ešte že si kúpil novučičkú erbegovú sedačku. No neviem, ako by to bez nej dopadlo. Nanovo previazaný Cirus sa bude preväzovať. Foto po vyvolaní filmu zverejním. Letí Frenky, prichádza na to ako Responz kĺže. Zdá sa, že aj parkovisko bude málo. A už je tu Michal. Vcelku slušné pristátie, v neslušne vybranom protisvahu, kdesi pod parkoviskom. Ostal iba starý mazák Peťo. Milanovy zakričím, že už netreba filmovať, veď nebude čo. Neviem či Peťo to počul /nemohol/ a tvrdo vošiel do špirály. Naklopil sa v novučičkej ABS sedačke a už bol v negativke. Rutinne ju vybral ,pri pristáni prebrzdil padák a tak boli konečne všetci na zemi / Ďakujeme za držanie ochrannej ruky nad pilotmi/.A prečo som to vlastne písal? Pri kontrole a balení Cirusu Laco sa zadíval a prehlásil " Cirus je tak dobrý padák, že prežije aj pilota ".
späť
ZATVÁRANIE NEBA 15.10.2000.
Bolo by načase zmapovať po sezóne počet ešte aktívnych glajdistov, však aj lesníci kontolujú stavy zvery. Počasie praje a tak zvonia telefóny. Po Tatrách, ktoré boli takou rýchlovkou sa tiež pomerne na rýchlo zvolávajú na nedeľu piloti východu. Už deň pred začiatkom sa na svahu Kamenického hradu objavuje osem padákov ( úplne iná skupina ako v Tatrách ). To dáva tušiť, že nedeľa by mohla byť úspešná. Doobeda sa na lúčke pri Kamenickom hrade nazbiera cca 70 ľudí, pilotov, rodinných príslušníkov a divákov. Vo vzduchu sa súčasne objavuje max.12 padákov a to je asi maximum čo dovolia podmienky. Ostatní musia čakať, ( jak na chleba ) kým niekto uvolní miesto. Celkovo sa vo vzduchu vystriedalo min. 25 padákov, ktorých som osobne napočítal, jeden tandemový padák a padák na ktorom leteli dvaja a spolu nepresiahli max. letovú danej plachty, ďalej 4 ešte aktívni piloti bez padákov ( obmena výstroje ), 2 ks lešenárskeho náradia - letuschopného na ktorom sa vystriedali viacerí adepti a flígri a dve motorové krosny. V ten deň si niekrorí odlietali spolu do 4-och hodín. Pre nás vychodniarov pekny letovy deň podporeny vybornym gulášikom ( vďaka Ferko ) a ovlažením hrdla ( vďaka Gabo ).
späť
TATRY 8.10.2000.
O 8.00 hod sa v Prešove schádza partia 8-ich. Odchádza do Tatier, kde už pilne dva dni ( deň-noc ) pripravuje ich príchod deviaty do partie. 10.00 hod už sedíme v kabínkach. 10.30 hod tiež sedíme, ale tentokrát na sedačke, ktorá nás vezie zo Skalnatého plesa hore do sedla. Vlekári utrúsia poznámku ´´takáto výprava tu ešte nebola ´´.Na anemometry sa ukáže max 6,5 m/s . Z davu zaznie ´´ nič nefúka, to sú len stupáky´´ a už sa nad hlavami turistov objavujú padáky. 9 ich je len chvíľu, jeden pristáva 150 m nižšie ( to bola blbosť ). Po hodine lietania sa začína obloha pod padákmi zaťahovať a tak partia 8-ich pristáva pred hotelom Morava. 0 14,00 hod ešte dvaja podporia tretieho, ktorý zatial zliezol na Skalnaté a opäť spolu a s pasažierom do tandemu sedia na sedačke do sedla. Vlekári pri vystupovaní pasažierov krúrtia hlavou ´´ však nie je nič vidno ,o 15.30 hod vás zvezieme dole´´ .To zase pasažieri krútia hlavou ´´ však na topánky vidno ´´. A tak traja + jeden pasažier absolvujú let mrakom, ( kuo, kuo ) kde na nich nad Tatranskou Lomnicou čaká slniečko, zopár zvedavcov pred Moravou a celá partia. Po pivečku pri jazierku je krásny letový deň za partiou. ( Gabo, Majo, Miro, Miro, Rado, Fero, Jaro, Milan, Stano, Mirka /pasažier, zabezpečenie príchodu /)
späť
RAŽŇANSKÉ ZLETY ULL
Ing . Milan GREGA , Prešov , 9 . júla 2 000"... približne od roku 1987 sa začína objavovať ďalší lietajúci prostriedok, ktorým je kĺzavý padák /paragliding/, ktorý zaznamenal doposiaľ najširšie uplatnenie v športovej verejnosti. O niekoľko rokov neskôr sa objavuje jeho motorizovaná verzia...
...Krásu letu ťažko opísať slovami. Pocity človeka vznášajúceho sa na krídlach je ťažko porovnať s inými pocitmi na zemi. Niekto chce tento pocit zažiť na vlastnej koži , niekto sa chce hlbšie pozrieť do tajov technických riešení jednotlivých lietajúcich prostriedkov, niekto si chce rozšíriť svoj všeobecný rozhľad aj o túto oblasť , niekto túži vlastnoručne postaviť lietajúci stroj , niekto má pocit radosti, keď môže akokoľvek pomôcť v oblasti lietania, preto pár nadšencov z Delta klubu Prešov, s pochopením členov Aeroklubu Sabinov, začali v roku 1995 organizovať Šarišské zlety na letisku Ražňany .
1. zlet sa konal 10.8. - 13.8.1995
2. zlet sa konal . 9.8. - 11.8.1996
3. zlet sa konal 14.8. - 17.8.1997
4. zlet sa konal 14.8. - 16.8.1998
5. zlet sa konal 19.8. - 22.8.1999
6. zlet sa konal 17.8. - 20.8.2000
Cieľom týchto zletov je stretnúť sa s nadšencami zaoberajúcimi sa týmto lietaním a vymeniť si skúsenosti . Mám radosť , že tento Šarišský zlet má fanúšikov z celého Slovenska , že k nám títo nadšenci chodia radi a že aj verejnosť v tomto regióne sa na nás príde pozrieť a určite sa viacerí z nich môžu zaradiť do niektorej kategórie nadšencov športového lietania "
Toľko výňatok z článku Milana. Je vcelku asi pochopiteľné, že aj my sa stretávame na každej z týchto akcií, ako čestní hostia ( treba postaviť stany, niečo ponosiť, čo to pomôcť ... čo by som ešte vymyslel ).
No šak nezavadzame, šak nás zakaždým daju aj do programu.
Tieto stretnutia nám umožnili, vďaka perfektnej partii pilotov z Prievidze, ktorí po týždennom lietaní na rogalách a padákoch po Slovensku zakotvia v Ražňanoch na svojom AERO Aere / rozumej terénne približovadlo na kolesách / si zozačiatku vyskúšať a po toľkých rokoch snáď aj osvojiť navijákové štartovanie. Pre neznalých - to taka veľka bedňa z ktorej idu kovove lanka cez cele letisko. Na koniec lanka Vás pripevnia, potom kyvnu a ta bedňa začne navíjať lanko. Bez pomoci termiky, vetra, ste vo výške 300 - 350m a je to na Vás, aby ste niečo uleteli. Príma zábavka.
Zo života - Milan II ( pozri foto ) je pripravený na štart. Zaznie napínať... a tak ďalej. Milan II sa rozbehne no hneď v prvom kroku zakopne. Stane sa, čo nikto nečaká. Padák krásne nad telom pilota, ako pri vzornom štarte, no Milan II je na bruchu ťahaný navíjakom po zemi, ako ryba na udici. Všetci prizerajúci ( cez 10 ) v kolenách od smiechu. Tak bol absolvovaný prvý štart padáku rogalistickým spôsobom. Milan, nebolo by lepšie aspoň kolečko od furika ?
Stretáva sa tu dobrá partia, dajú nám gulášik, pivko, posedí sa pri ohníku i špekačky nám dali. Ak chceš, prídi si polietať, pokecať, oddýchnuť na ďalší zlet ULL do Ražňan. Na ďalší zlet sa chystá aj partia s MPK.
späť
MAROCO 1995
Asi najväčšou našou akciou do roku 2000 bolo lietanie v Maroku.Ty pištoľ, 10500 km aviou Furgon, ktorá vytlačila 60-siatku, ak bol priaznivý vietor do chrbta. Mala cestou 2 väčšie poruchy. Prvá sa objavila hneď po štarte, aspoň že sme sa dostali do Blavy, ale poďme po poriadku
V decembri 1994 sme sa 5-ti dohodli na akcii Maroco. Ale kôli služobným povinnostiam sme 16.3.1995 nasadali v Prešove do avie, ktorú sme predtým trochu upravili 4-ria. Bučko,Pulik,Maťo,Jaro. Vďaka sponzorskej pomoci Bučka sa nám podarilo zabezpečiť na cestu dostatočné množstvo životnej tekutiny v plechovkách...... Na radu skúsenýh som nabalil aj doporučené množstvo dezinfekcie v dávke deci denne, ako každý, len neviem prečo na 6-ty deň dezinfekcia došla pričom mala vydržať 30-ať dní.
Keď píšem tento článok ubehlo už dosť času a tak vyhľadávam zápisník z akcie.
Teraz budem presne citovať zápisky o priebehu :
16,- Prešov, odchod o 16,45 hod, po 120 km puk, nejdú stierače - sneží, opäť nejdú stierače, elektrina, uniká vzduch - zablokované kolesá. Auto sa nedá udržať na ceste - ?. Spíme v Blave.
17,- 10,00 hod čakáme na opravu v servise. 12,00 hod štartujeme z Blavy. / ľavé zadné koleso sa hýbe dopredu a dozadu cca o 1 cm /. Rakúsko, auto pláve - vybité čapy riadenia, oprava nemožná. Alpy - noc tma, Nemecko - OK, St. Anton - tunel - 22 DM. Spíme - prší.
No neviem, ak by sa Vám prihodilo to čo nám 16-teho a 17-teho, pokračovali by ste ?................ ................. Určite ?
18,- 8,00 hod štart Bludenz. Celý deň prší, 3,00 hod spíme.
19,- A rána sú tu teplé 18 C°, ani mráčik. 13,15 hod Španielsko +30 C°. Noc v asi 50 km od Alicante.
20,- 11,00 hod pokračujeme ďalej. Noc asi 30 km od Malagy 20,00 hod.
21,- 8,30 hod štart, Gibraltar - fučí a s loďou to pekne hádže, AFRIKA, hranice - zelená karta je falošná, prečo tu nieje majiteľ auta, chcete ho predať, poslať faxom darovaciu listinu na auto, 60 DM to rieši.
Myslím, že tu je treba podať určité vysvetlenie.
Poučený predchádzajúcou partiou lietajúcou v Maroku, ktorú vyzvali na overenie foťákov a pod., ktoré už nikdy nevideli / falošní colníci / odmietame komukoľvek zastaviť, až nás rázne upozornia, že už sme určite na hraniciach. Problém sa vyrobí, problém sa vyrieši a za riešenie sa zaplatí nováčikovská daň prechodu africkych hraníc. Hranica je určitý typ dobre organizovaného zmätku, aspoň pre nás. Úradníci sú živitelia veľkých rodín a preto radi riešia problémi. Ale v skutočnosti sú to všetko správny ľudia.
22,- A je tu náš prvý obchod s domorodcami - kupujeme ryby.
23,- Sme 150 km od Agadiru a ešte sme nemali padáky ani von z vaku, celé Maroko fúka na Atlantik, t.j. Opačne ako potrebujeme. Prvé duny / piesočné /, ťavy, korytnačky.
24,- Sme tu - fúka z boku - psy.
Teda dostali sme sa na miesto, ktoré sme si naplánovali. ÓÓÓ tak ďaleko od rodnej hrudy. Všade okolo po celej krajine sa potuluje množstvo psov. Nič sa nedeje pokiaľ ich nieje spolu aspoň 15-20. Potom ich už treba rozohnať, alebo sa ztiahnúť. Že Vám to niečo pripomína ?
25,- Prvé padáky - Nemci - dvojnásobná zlomenina stehennej kosti / Nemec - a tak sa dozvedáme o vynikajúco vybavenej nemocnici v Marakeši, Casablanke, ktorú opisujú " ani u nás niesú tak vybavené " a myslia to vážne /. Fúka i naďalej z boku. Pulik to práskol na kaktus.
26,- Zlety - fúka iba z boku. Všade okolo nás haš. To otázka: skúsiť, neskúsiť ?
27,- Zlet - fúka silno z boku.
28,- Ani zlet - silný vietor zo Sahary. zamračené prehánky. Ďalšia partia nemcov. Jeden po operácii v nohe klinec. Jeden im už chýba - infarkt. Hodnotia - kliniky na vysokej úrovni..
29,- Balíme smer Tafraut / od domácich a nemcov sa dozvedáme, že máme trochu smolu pretože sa začala prehrievať Sahara a to spôsobilo dané prúdenie, ináč je tu vynikajúce polietanie. Jedným smerom môžete letieť cca 1000 km , druhým tiež, do zadu na Saharu ? a smerom cez Atlantik ? /
Reliéf terénu je : Atlantik 0m, piesočná pláž široká cca 30 - 50 m , následuje strmé asi 30 m stúpanie na planinu širokú asi 400m ( podarilo sa mi tam 3x pristáť a poviem Vám zlaté šípky - tie husté kaktusy nemajú ostne, ale klince a neuveriteľne lepia ak ich poškodíte ) a odtiaľ prudké stúpanie do výšky 200 - 300m na štartovačku a dozadu pahorkatina až na Saharu. V danej oblasti sa reliéf tiahol okolo celého Atlantiku. Asi 400 km cez Atlantik sú Kanárske ostrovy.
A ako to robia Nemci? Skoro ako my. Na výkend prileria do Agadiru, večer strávia v spoločnosti miestnych krásnych dievčat a ráno s červenými očami ich na požičaných autách vyvážajú sprievodcovia na štartovačky, kde im rozložia padáky, nasúkajú ich do postrojov a dostanú do vzduchu. Kým nemci letia, sprievodcovia mastia autami na pristávačku, kde ich čakajú, aby im zbalili padáki a opäť vyviezli na štartovačku. Večer späť, kde začínali a ďalšie dva dni to opakujú. Po predíženom výkende odlietajú domov totálne vyčerpaný.
30,- Prvý krát sme prespali v campe. Ak sa sem dostanete nechjte si nejakú rezervu a ostante tu dlhšie. Balíme smer Jabal.
31,- Atlas, autom do Imlil, ideme na Jebel Toubkal,/ najvyšší vrch severenej Afriky / peši vystupujeme do búrky, kovové pdermety nechávame pod skalami a sami rozdelený pod balvanmi prečkávame búrku / to boli bobky /, aby sme sa dostali do prvého tábora - osady. Za 25 Dirhamov na osobu a noc si prenajímame BYG ROOM. Výška 1,5m a spíme ako sardinky hlava, nohy,hlava,nohy, aby sme sa tam zmestili.
1,- Cez noc napadlo dosť snehu - padajú lavíny, miestny nedoporučujú okamžitý výstup, trebalo by vyčkať na priaznivé podmienky a tak odchádzame smer Marakech , Casablanka.
2,- Ceuta - Maňana. / Miestny štrajkujú a tak sa dozvedám význam slova maňana. Kedy pôjdeme loďou ? - Maňana. Maňana - o chvíľu, neskôr, potom, možno ?, a podobne /.
Poznámočka - z európskej únie Vás doslova vyhodia, bez záujmu o dokladi cestovné lístky , len chodte. Ale späť, to Vás 3x prešacujú, všetko preveria.
3,- Gibraltar - Mijas - a opäť fúka z boku.
4,- El Choros - Valle De Abdalajis - prvé ozajstné lety.
5,- Lietame.
6,- Lietame.
7,- Lietame.
8,- Lietame.
9,- Odchádzame z El Choros medzi Malaga a Anteqeura.
10,- Po asi 5 km od Altea prespávame na tom istom mieste, ako 20-teho.
11,- Zaplávali sme si trochu v studenej vode / niekto má neoprén /. Prechádzame za Barcelonu a asi 130 km pred Francúzkom spíme.
12,- Noc 200 km pred Monacom , 5km za Salou.
13,- Monte Carlo - nelietame, cez deň sa nemôže. Návšteva Casína a Pulik vyhráva - chce si kúpiť vysielačku.
Prechod hraníc sa stáva malím utrpením. Nevieme vysvetliť colníkom , že niesme zo Slovinska a nemáme so sebou ani delo, ani tank. Že Slovensko je z bývalého Československa. Po pár hodinách čakania na šéfa colnice, ktorého vytiahli z postele / asi jediný študovaný / a porade s veľkým smiechom nás s ospravedlnením púšťajú ďalej.
14,- Brestia - vysielačková panika. / hľadáme to najlepšie a najvýhodnejšie - a ako amatér sa od tamojších technikov dozvedám zaujímavé veci /.Prespávame asi na nevhodnom mieste, o čom nás presvieča aj pravidelná kontrola karabinierov , bez rušenia a bez osobného kontaktu. Len z dialky si posvietia a idú ďalej 5x. Inými slovami parkovisko večernej smeny - ale odkiaľ to má slovač vedieť ?
15,- Brestia od 16,00 hod non stop domov.
16,- Blava, Štraba acca 89 km od Prešova po poslednom natankovaní zlyhala elektrika - aj Furgon sa dá roztlačiť. Tatry krásne zasnežené, Prešov a to bol koniec cesty Maroko.
Sumár:
Pokúsili sme sa zdolať Jebel Toubkal, lietali pri Atlantiku, Španielsku , .....
Maroko je fantastická pre turistov úplne bezpečná krajina, ktorú každému doporučujem / zájdite aj na miesta, kde Vás cestovky navezmú /.
Väčšina obyvateľov vedela komunikovať aspoň v 3-4 och jazykoch, na rozdiel od nás.
Charaktickym je šuterland, s modrými mercedesmi / taxíky / a množstvom čiernych nákupných tašiek lietajúcich po celej krajine. Pri love rýb Maťo chytil na háčik dokonca chobotnicu. Chutila.
späť
KRONIKA
Píše sa rok XY a pán Leonardo da Vinci čo to pokreslil, niečo vytvoril, na nejakých veciach porozmýšľal. A že myslel aj na nás, paraglidistoch, o tom svedčí aj jeho nákres
...
...
...
Píše sa rok 1993. Hľadám možnosť lietania s RC modelom a tiež možnosť lietania na vetroňoch. Na môj dotaz, čo treba pre lietanie na vetroňoch urobiť, dostávam asi takúto odpoveď - absolvovať výcvik ( príma ), zaplatiť ( je to dosť, ale čo človek neurobí ), zúčastňovať sa na akciách ( ! ! ! ) a nakoniec to najdôležitejšie, odpracovať brigádnicke hodiny pri umývaní lietadiel, údržbe plôch a podobné drobnosti, až po ktorých môžem ísť na samotný výcvik ( ? ? ? ). Koľko hodín ? 1OOOOOOooooooo...... Aha. Teda tade cesta nevedie . Na satelite dávajú PARAGLIDING. Bomba, po tvrdej úvahe vypotím manželke ´´ veď je to bezpečnejšie než parašutizmus, však štartujú s otvoreným padákom ´´ ( mea kulpa, mea maxima kulpa ). Náhoda rozhodne. Zbadám papierik a na ňom CIRUS ( Jara Korybského ) a nadpis - "Chceš to skúsiť ?". Začína moja púť po kopcoch a miestach, na ktoré by som sa ináč v živote nedostal a to by bola veľká chyba.
Na Kamenici stretávam prvú skupinku Miro Kubeník, Karol Letkovský, Maťo Šimko, Peter Kravec a neuveriteľne rýchly Tibor Kostovčík. Ešte v tomto roku stretávam ďalšie skupiny glajdistov . Horolezecká skupina : Maťo Benko, Ľubo Chovan ( ala Bučko ). Tretia skupina : Ľubo Paučír, Ferko Seman, Raďo Seman.
Časom sa skupiny stretávajú a začína sa čiastočne spoločná cesta. Vďaka následujúcim akciám sa o pilotoch z východu dozvedajú aj iní piloti Slovenska a mal som taký dojem, že aj na ich prekvapenie.( Paskalet, Paraalpin na Straníku ).
( Z rozprávania o počiatkoch : Ľubo so skupinou skúšajú lietať na Lysej Stráži. Po 6-ich štartoch a 6-ich zosypaniach do lesa , skontrolujú SKIPÁČA . Ako to, že jeden letí a druhý chce len do lesa. Rozdiel v dĺžke medzi pravou a ľavou stranou šňúr na popruhoch je dosť značný.)
Vzniká asi prvý glaidistický klub na východnom Slovensku./ PARAGLIDING CLUB SABINOV /. Myšlienka to krásna pomôcť si, ale penáze ( peníze, many ) urobia svoje. Keď niesú je zle a keď sú je ešte horšie. A tak vzniká roku pána 199? JASTRAB PARAGLIDING KLUB PREŠOV, síce s tou istopu myšlienkou, ale už s inými názormi a že ešte existuje o tom svedčia aj tieto riadky.
( Zo života - Sedíme na kopci a čakáme na tu správnu chvíľu. Príde mladý chalan ( Stano ) s otázkou či sa to dá skúsiť. Dohodneme sa a asi po týždni to prvý krát skúša. No jeho skúšanie je voľaaké iné. Hneď jeho prvé lietanie trvá niečo okolo 45 min. Bezpečne núdzovo pristáva na malej lúčke v lese ( staré pasty sa nechytili ). Tušíme, že máme do partie ďalšieho, tentokrát s dutými kosťami, variom v zad.., odchovaného héliom namiesto mlieka. Medzi jeho neskoršie kúsky patrý aj ten, keď v čase otvoreného okna na súťaži štartuje s pasažierom na let, aby minútu pred zatvorením okna odštartoval na súťaž a patril k tým lepším.
Zo života - Milan II ( pozri foto ) má začiatky iné. Príde sa opýtať, o čo sa tu vlastne jedná, aké sú najvýkonnejšie padáky a pod. O 24 hodín príde ukázať svoje prvé krídlo na ktorom sa bude učiť lietať . - No nie - C-éčkové Vento / súťažné /. Kto požičia začínajúcemu superbrus ? Značka " prvý let ".
- Tak Milan II, odštartuješ , poletíš rovno, alebo do ľava znie naša rada. A Milan ju na 100 % plní. Po štarte dáva hneď pravú. To už z batohov, áut vyťahujeme čo máme: pilky, sekery, laná . No všetko je to márne. Zo zeme na prvý konár je 15 - 20 m a nad ním náš prvoletec.
späť